© M. D.
13.3.2010
6:00 budíček
6:30 raňajky
7:30 odchod na Olivovú horu
CEDRONSKÉ ÚDOLIE – oddeľuje starý Jeruzalem od Olivovej hory
– z ľavej strany zostupovala stará cesta z Jericha do
Jeruzalema
(od Júdskej púšte), po ktorej vystupoval aj Ježiš
BETFAGE (Dom fíg) – r. 1885 – kostol zasvätený trom udalostiam, v ňom je kameň
(vytvorili križiaci), ktorý pripomína udalosti podľa tradície, ktorá tu bola:
1. v blízkosti sa stretol Ježiš s Martou a Máriou, tam sa krížila stará cesta z Jericha
s cestou z Betánie (koniec 4.st., r.380 – pútnička Egeria spomína stretnutie M+M)
2. Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema (pripomienka na Kvetnú nedeľu od 12. st.)
3. tu Ježiš preklial planý figovník (evanjelista Marek)
9:00 PREHLIADKA OLIVOVEJ HORY
Výhľad na Jeruzalem:
Kurušalem - mesto základ pokoja
Tiropeon – údolie syrárov, medzi chrámovou plošinou a bazilikou Božieho hrobu
v čase Dávida – malý trojuholník, postupne sa rozširoval na západ
r. 700 - kráľ EZECHIÁŠ rozšíril hradby
r. 40 – 41 – 44 za čias Herodesa AGRIPA ďalšie rozšírenie hradieb, viac na sever
STARÝ SION – iba Dávidovo mesto (všeobecne Jeruzalem)
Údolie GEHENNA – obraz pekla, spája sa s Apokalypsou
CHRÁMOVÁ PLOŠINA – vrch MORIA – spájaná s obetou Izáka
– pre moslimov a židov významné
– uchovávala sa tu Archa zmluvy
9:30 Kostol PÁTER NOSTER (Otčenáš) – v blízkosti karmelitánsky kláštor z 19. st.
zasvätený Božskému srdcu – sestry karmelitánky
Otčenáš na tabuliach v rôznych jazykoch (v slovenčine vľavo pri vstupe)
(Zbor: Otčenáš)
Otčenáš ako súčasť exetologickej reči na hore v evanjeliu Matúša – spomína
Euzébius Cézarejský
v aráli GROTTA (jaskyňa) – najznámejšia a najvzácnejšia, Ježiš vyučoval ľud
a večer išiel na Olivovú horu, kde učeníkov zasväcoval do svojho učenia
Sv. Helena (matka Konštantína) sa pričinila o postavenie v byzantskom štýle:
ANASTASIS
bazilika Narodenia Pána v Betleheme
IN OLIONA v Olivovom sade
Aj pútnička Egeria spomína, že tu bola komunita kresťanov
Neskôr iná zámožná žena dala postaviť chrám Nanebovstúpenia
5.storočie MELÁNIA z Ríma – po zázračnom uzdravení dali s manželom postaviť kaplnku a
žili v chudobe
Kostol DOMINUS FLEVIT (Pán zaplakal) – zo 16. storočia, dnešný z r.1950
6. st. - tradícia pripomína Ježišov plač nad Jeruzalemom (Lk 13 a 19 kap.)
7. st. - pôvodná byzantská bazilika (mozaika – sliepka schováva kuriatka pod krídla)
GETHSEMANSKÁ ZÁHRADA: najhrubšie olivy – 2600 rokov (karbonovou metódou)
BAZILIKA AGÓNIE – na základoch 1. byzantskej stavby, kde sa zhromažďovali kresťania,
postavený križiacky kostol, mierne pootočený na východ, súčasný z 20. st. (Barluzzi)
– už na zač. 4. st. zaznamenali existenciu kostola (Euzebius, Egeria)
– v interiéri je skala, na ktorej sa Ježiš krvou potil
– po záplave rieky Cedron - objav fresiek zo žido-kresťanských čias (4.-6.st.),
potrdenie, že už skôr bola skala uctievaná ako tá, na ktorej sa J.K. potil
(GAT ŠAMANY – lis na olej, našiel sa aj na olivy)
– v blízkosti GROTTA (jaskyňa), kde Ježiš nechal učeníkov a šiel sa modliť, čo by
kameňom dohodil, na kameň
Kostol MATKY BOŽEJ (TEO TOKOS) – hrob Panny Márie bol dlho neznámy
v 2.st. – zmienka v protoevanjeliu sv. Jakuba
prelom 1.-2. st. podrobnejšie v žido-kresťanskom spise – Transitus Márie
v 4. st. – už stál kostolík
v 5. st. – pretransformovaný na kostol Matky Božej (Teo Tokos)
r. 614 – spustošili Peržania, potom ho vystavali krížiaci, aj ten bol zbúraný, ale
moslimovia ho obnovili, lebo si P.M. uctievajú – priečelie ostalo z
križiackeho kostola (pri čistení po záplave sa našli mozaiky)
DAMAŠSKÁ BRÁNA – vstup do starého Jeruzalema
14:00 Grécko-katolícky patriarchát antiochijský a manorite
– staroslovienska liturgia Bazila Veľkého v chráme
(zbor: Jedinorodnyj, Svjatyj Bože, Otčenáš, Budy imja)
– dar: pamätná kniha biskupstva s podpismi zboristov
– ikonostas z približne 12. st. (odhad otca Milana Kašpereka)
16:00 Návšteva miesta, kde sa konala posledná večera a čakanie na zoslanie Svätého
Ducha
r. 380 Egeria - hovorí o slávení liturgie na tomto mieste
4.st. sv. Epifanius – zachovala sa iba horná miestnosť
r. 614 – zničené miesto peržanmi, po obnove zase zničené arabmi, zrekonštruovali
križiaci
r. 1333 – františkáni vniesli obnovu a titul Guardiáni – strážcovia týchto miest,
teraz patrí židom a uctieva sa tu hrob Dávida (odvádza sa to od Petrovej reči
na Zoslanie Ducha Svätého)
Kostol USNUTIA PANNY MÁRIE – r. 1910 spravujú nemeckí Benediktíni
(liturgia je u nich nosná, inšpirovali sa byzantským štýlom)
Dormicione – Transitus Márie – pojednáva o usnutí Panny Márie
MMS pozdrav: snehuliak (Medzany)
19:30 večera
20:30 príprava na obnovu krstných a manželských sľubov (jedáleň hotela)
